OBČIANSKA KOMISIA ZA ĽUDSKÉ PRÁVA

späť k výpovede

Môjmu synovi zničili psychiatri život
Dátum: 8. 9. 2009
Autor/Zdroj: Svetlana M., Martin

"V roku 1986 som sa rozvádzala. Bývalý manžel nesúhlasil s tým, aby naše dve maloleté deti zostali po rozvode v mojej opatere. Sudkyňa, ktorá bola dokonca psychiatrickým pacientom, prisúdila deti otcovi.

Počas štyroch rokov mi bránila bývalá rodina, sociálne a súd stretávať sa s deťmi. Keď som podala dôkaz o zaujatosti, situácia sa zmenila, ale deti boli veľmi rozrušené. Syn znášal tento stav veľmi zle. Bál sa otca, chcel od neho odísť, ale nevedel to spraviť. Keďže mal s ním otec problém, zaviedol ho aj s druhou manželkou na psychiatriu. Tento krok doporučila všeobecná lekárka z dôvodu, že bol smutný.

Na psychiatrii ho začali skúmať, a zisťovať, čo mu je a nasadili mu lieky. Neskôr, keď bol syn starší, ušiel od otca a začal mať problémy v škole, i keď predtým sa učil dobre. Jeho stav sa pod vplyvom prostredia a liekov zhoršoval. Raz veľmi schudol, potom zas veľmi pribral, jeho povaha sa začala meniť a jeho fyzický stav tiež.

Keďže psychiatrii používali a vystriedali lieky, ktoré mu mali pomôcť, a to sa nestalo, dali mu elektrošoky, ktoré mali podľa nich vyriešiť jeho problém. Pomoc odo mňa nechceli a bránili mi v tom, aby som mohla byť s ním z dôvodu, že syn bol zverený do opateri otca.

Po rokoch som sa stretla s Občianskou komisiou za ľudské práva, ktorá pôsobí v Čechách a požiadala som ich o pomoc. Vďaka nim som sa dozvedela pravdu o tom, akú neľudskú liečbu podstupuje môj syn, a písomne som požiadala primára a riaditeľa psychiatrického ústavu, kde zavreli syna proti jeho vôli, aby ho prepustili, a žiadal som ich o zníženie dávok liekov, ktoré mu dávali a o zvýšenie vitamínov a minerálov. Odozva na to bolo to, že ma pozvali do ústavu na osobný pohovor, kde odo mňa chceli, aby som písomne odsúhlasila, že môžu dať môjmu synovi elektrošoky.

S týmto som nesúhlasila, za čo sa prísediaca lekárka na mňa nahnevala. Môj súčasný manžel, ktorý tam bol so mnou, sa pýtal ošetrujúceho lekára na to, čo je dobré na tom dať niekomu elektrošok a dostali sme odpoveď, že elektrika si nájde zlú myšlienku a tú zničí a dobré nechá.

Bolo to pre nás veľmi divné, tak sme sa dozvedeli, že tomu nerozumieme, a bolo mi povedané, že môj syn je nebezpečný a nemôžu ho pustiť. Môj syn nikomu neublížil, ani nemal také sklony, takže som sa postavila proti takému hodnoteniu slovne.

Na druhý deň môj syn dostal inzulínový šok, pretože povedal, že nie som nenormálna, ako sa pred ním vyjadrila ošetrujúca sestrička. Syn skoro z veľkej dávky inzulínu zomrel a urobil notárske prehlásenie, že nechce byť nimi „liečený“, čo nerešpektujú. Môj syn je naďalej zatvorený v ústave a nemôžem sa domôcť pomoci."

Svetlana M., Martin

Tags: Psychiatria, hospitalizacia, psychiatricke lieky, rozvod, sestricka, ustav, neziaduce ucinky, elektrosoky, inzulinove soky