ČO JE OBČIANSKA KOMISIA ZA ĽUDSKÉ PRÁVA (CCHR)?
Občianska komisia za ľudské práva (CCHR) je nezisková organizácia, zameraná na vyšetrovanie a odhaľovanie (zverejňovanie) psychiatrického porušovania ľudských práv.
CCHR bola založená v roku 1969 Scientologickou cirkvou a medzinárodne uznávaným spisovateľom Dr. Thomasom Szaszom, profesorom psychiatrie z Newyorskej štátnej univerzity v meste Syrakusy. V tej dobe boli obete psychiatrie zabudnutou menšinou ľudí, uskladnených za otrasných podmienok v ústavoch po celom svete. CCHR kvôli tomu sformulovala Deklaráciu ľudských práv pre oblasť duševného zdravia, ktorá slúži ako vodítko pre reformu v oblasti duševného zdravia.
CCHR zdokumentovala tisícky jednotlivých prípadov a zvláštna spravodajkyňa Komisie pre ľudské práva Organizácie spojených národov potvrdila, že je pôvodcom ?mnohých veľkých reforiem?, ktoré ľudí chránia pred psychiatrickým zneužívaním. Zmienené prípady ukazujú, že psychofarmaká a brutálne psychiatrické praktiky vytvárajú šialenstvo a vyvolávajú násilie.
Hlavnou príčinou celosvetového drogového problému je psychiater, ktorý po desaťročia používa svoj vplyv ako lekár k tomu, aby vnucoval extrémne nebezpečné a návykové psychotropné lieky ľuďom všetkých vekových kategórií ? dokonca i deťom vo veku jedného roka.
Od roku 1969 pomohla práca CCHR zachrániť životy miliónom ľudí a zabránila zbytočnému utrpeniu ďalších miliónov. Rada štátov dnes zaviedla informovaný súhlas s psychiatrickou liečbou a právo na právne zastúpenie, obhajobu a odškodnenie nešťastníkov, ktorí skončia v rukách psychiatrov. V niektorých štátoch je vďaka práci CCHR zakázané používať brutálnu psychochirurgiu a elektrošoky na deťoch.
Jednou z hlavných vecí, na ktoré sa CCHR pri psychiatrii sústreďuje, je jej nevedecká diagnostická sústava. Na rozdiel od diagnózy v medicíne, psychiatri robia jedine kategorizáciu symptómov, nie ochorenia. PhDr. Jefrey A. Schaler uvádza: ?Dojem vedeckej platnosti, i keď nejde o skutok, má čo do činenia s podvodom. Platnosť sa vzťahuje k miere, do akej niečo predstavuje alebo meria to, čo údajne predstavuje alebo meria. Keď diagnostická mierka nereprezentuje to, čo sa o nej hovorí, že reprezentuje, hovoríme, že chýba platnosť. Diagnostický a štatistický manuál (DSM-IV) vydávaný Americkou psychiatrickou asociáciou (American Psychiatric Association) je notoricky známy svojou nízkou vedeckou platnosťou.? Keď pochopíme podvod s psychiatrickými ?diagnózami?, môžeme vidieť, prečo psychiatria a psychológia, ktorým boli zverené miliardy dolárov, aby vymietli problémy mysle, namiesto toho tieto problémy neustále vytvárajú a udržujú. Ich lieky sú príčinou skutkov necitlivého násilia, samovrážd, sexuálnej dysfunkcie, nezvratného poškodenia nervového systému, halucinácií, apatie, výbušnosti, úzkosti, psychózy a smrti.
A pri doslova neobmedzenom podávaní psychofarmák veľkému počtu detí na školách v mnohých štátov nie je žiadnym prekvapením, že dnešní vrahovia sa objavujú vo vekovej skupine od 15 do 19 rokov.
Medzi členov CCHR patria prominentní lekári, právnici, umelci, pedagógovia, obhajcovia ľudských a občianskych práv a ďalší ľudia, ktorí pokladajú za svoju povinnosť ?odhaliť a pomôcť odstrániť v oblasti duševného liečenia všetky praktiky, spôsobujúce telesné poškodenia?. Pri dosahovaní týchto jasne stanovených cieľov spolupracujú s radou podobne zmýšľajúcich jednotlivcov a skupín, napríklad s politikmi, učiteľmi, lekármi a zdravotníkmi, vládou, políciou a štátnymi zástupcami a s médiami.
Zo CCHR, ktorá má stovky pobočiek v krajinách celého sveta, sa dnes stala silná organizácia na ochranu ľudských práv.
ČO CCHR ROBÍ?
CCHR každý rok kontaktuje tisíce ľudí, aby oznámili psychiatrické zneužívanie a zločiny, nezákonné uväznenia, podvody, sexuálne zneužívania a neľudské zachádzania a podmienky v psychiatrických ústavoch. CCHR tieto zneužívania dokumentuje a dotyčným ľuďom pomáha tieto záležitosti nahlásiť správnym úradom. CCHR tiež robí vyšetrovania rozsiahlejších psychiatrických problémov, ako sú napr. podvody v zdravotnom poistení, vysoká miera úmrtnosti hlásená v ústavoch alebo podvodné označovanie detí ako ?duševne narušené? a vnucovanie psychofarmák miliónom ľudí.
Vyšetrovania, vedené CCHR za posledných desať rokov, viedli k stíhaniu viac než tisíc psychiatrov, psychológov a pracovníkov z oblasti duševného zdravia. To prinútilo zákonodarcov a poisťovacie spoločnosti k zastaveniu financovania zločineckých psychiatrických praktík a k schváleniu zákonov na ochranu ľudí pred psychiatriou.
Vďaka úspechom CCHR boli zachránené tisíce obetí psychiatrie, pacientom boli vrátené zákonné a občianske práva, zákony o duševnom zdraví zakázali svojvoľné používanie elektrošokov a psychochirurgie a zakázali používanie týchto krutých praktík na deťoch a bola uzákonená legislatíva, ktorá zaisťuje, že znásilnenie pacienta psychiatrom bude riešené ako trestný čin. Došlo k odškodneniu stoviek ľudí, poškodených psychiatriou, a to vo výške miliónov dolárov.
JE CCHR SÚČASŤOU SCIENTOLOGICKEJ CIRKVI?
CCHR je nezávislá organizácia. Skladá sa z členov Scientologickej cirkvi a rady ďalších ľudí najrôznejšieho vyznania a presvedčenia. Scientológovia nie sú vo svojom názore, že psychiatria škodí, sami. Ľudia zo všetkých oblastí života sú znepokojení ničivým účinkom psychiatrie na spoločnosť. Spolupracujú so CCHR s cieľom s touto vecou niečo efektívne urobiť. Výbor poradcov CCHR ? nazývaných zmocnenci ? sa skladá z významných lekárov, právnikov, umelcov, pedagógov, obhajcov občianskych a ľudských práv, ktorí považujú za svoju povinnosť ?v oblasti duševného liečenia odhaľovať a pomôcť odstrániť všetky praktiky, spôsobujúce telesné poškodenia?.
Sme hrdí na to, že sme boli založení Scientologickou cirkvou, ktorá má za sebou dlhú a pôsobivú históriu úspechov na poli ľudských práv. Členovia CCHR úzko spolupracujú s členmi cirkvi v otázkach spoločenskej reformy a radia sa s oddelením cirkvi pre spoločenskú reformu alebo pre otázky ľudských práv. Cirkev koordinuje činnosť CCHR so svojimi ostatnými programami.
PREČO SA SCIENTOLÓGIA STAVIA PROTI PSYCHIATRII?
Keď Scientologická cirkev v roku 1969 založila CCHR, nemali obete psychiatrie žiadne práva a potrebovali niekoho, kto by sa za nich postavil. ?Liečba? bola brutálna, jej jediným cieľom bolo vytvoriť poslušných pacientov. Pacienti dostávali elektrošoky ? bez anestézie ? ako trest za ?zlé? chovanie. Psychiatri používali lobotómiu a ďalšie psychochirurgické postupy a s bezcitnou bezohľadnosťou ničili mozgy pacientov. Na ľuďoch v psychiatrickej ?starostlivosti? sa robili nemilosrdné experimenty s terapeuticky neoverenými psychotropnými drogami.
Zakladateľ Scientológie, L. Ron Hubbard, bol prvým, kto konfrontoval tieto zúfalé činy psychiatrov. Hubbard bol od konca 40. rokov svedkom bezohľadného zneužívania ľudí psychiatriou. Neskoršie napísal: ?Scientologická cirkev nebude doporučovať alebo odpúšťať politickú duševnú liečbu, ako sú elektrické šoky, a úplne odsudzuje fašistický prístup k ,duševnému zdraviu? vo forme vyhladzovania duševne chorých.?
CCHR bola sformovaná, aby vyšetrovala psychiatriou porušované ľudské práva a očistila oblasť duševného zdravia.
POSKYTUJE CCHR LEKÁRSKE ALEBO PRÁVNE RADY?
CCHR neposkytuje lekárske alebo právne rady. Úzko však spolupracuje s právnikmi a lekármi a podporuje používanie medicíny, ale nie psychiatrie. Ktokoľvek, kto sa cíti ?duševne chorý?, by mal navštíviť kompetentného nepsychiatrického lekára, lebo rad štúdií ukazuje, že nediagnostikované a neliečené telesné choroby sa môžu prejavovať ako ?psychiatrický? problém. V mnohých prípadoch, akonáhle príde k liečeniu telesného stavu, symptómy duševnej ?poruchy? zmiznú.
CCHR tiež dôrazne doporučuje, aby každý človek, ktorý vie o niekom, kto bol fyzicky alebo sexuálne zneužitý psychiatrom, podal sťažnosť na príslušné úrady alebo na políciu.
PREČO BY SA MALA ZAKÁZAŤ ELEKTROŠOKOVÁ LIEČBA (ECT)?
Je to veľmi jednoduché, elektrošoky ničia myseľ a môžu zabíjať. Psychiatri ECT ponúkajú ako ?vedeckú? a ?terapeutickú?, je však asi tak sofistikovaná a užitočná, ako keď niekoho udriete po hlave kladivom. Do mozgu sa pri jej aplikovaní vpúšťa spaľujúci elektrický prúd o napätí 180 až 460 voltov. To vyvoláva silné kŕče alebo záchvat, nazývaný grand mal, ktorý je identický s epileptickým záchvatom. Hlavným cieľom psychiatrie sú najmä ženy a starí ľudia. Miera úmrtnosti na ECT u starých ľudí dosahuje zhruba 1 ku 200. Správa texaskej vlády z roku 1993 zistila, že každý 197. pacient zomrel do dvoch týždňov od poskytnutia tejto ?liečby?. Ďalšie štúdie dokladujú, že elektrošok spôsobuje nezvratné poškodenie mozgu, stratu pamäti a zhoršenie intelektuálnych schopností.
Elektrošoky majú tiež za sebou hanebnú minulosť, keď sa používali ako nástroj slúžiaci na mučenie a ovládanie mysle.
Keď zachádzate so zraniteľnými ľuďmi, ktorí zúfale potrebujú pomoc, je použitie ECT nielen zrada, jedná sa o zločinecký útok. Psychiater, ktorý za ten výkon dostáva peniaze, má finančné pohnútky, aby klamal o ich účinkoch ? len v Spojených štátoch ide o priemysel s ročným obratom okolo 5 miliárd USD.
AKÝ JE NÁZOR CCHR NA PSYCHIATRICKÉ LIEKY?
Psychiatrické lieky sa obvykle predpisujú ako ?riešenie? problému. Daný problém však len zakrývajú a bránia dotyčnej osobe, aby sa zaoberala jeho pravou príčinou.
CCHR dôrazne nesúhlasí s vnucovanými a škodlivými metódami, ktoré psychiatri používajú. Psychiatri nekomunikujú hrozné vedľajšie účinky svojich liekov: závislosť, vyčerpanie, stratu pohlavnej túžby, stres, nočné mory, zvýšenú úzkosť a násilnícke alebo samovražedné chovanie. Často spôsobujú nezvratné poškodenie mozgu a nervovej sústavy. Tieto účinky obvykle vyžadujú ďalší liek, ktorý by ich zakryl.
I keď tieto psychotropné lieky môžu otupiť duševnú a emocionálnu bolesť spojenú so životom, zároveň tiež môžu zničiť silu, ktorá podnecuje hľadanie skutočných riešení a skutočného zlepšenia.
NIE SÚ NA VINE FARMACEUTICKÉ SPOLOČNOSTI?
Schopnosť psychiatrie presvedčiť farmaceutické spoločnosti a vlády, aby do ich praktík vlievali miliardy dolárov, je založená na podvodných ?diagnostických? kritériách. Psychiatri vymýšľajú najrôznejšie druhy chovania a emocionálne charakteristiky a klamlivo ich kategorizujú ako ?chorobu? alebo ?poruchu?. Neexistuje jediný aspekt chovania, ktorý by nespadal do širokej rady symptómov, z ktorých sa skladá tzv. ?duševná choroba?.
Psychiatria sa pomocou vymyslených kritérií doslova vnútila do všetkých oblastí ľudského života. Ľudia trpiaci migrénou majú ?bolestivú poruchu?, dieťa, ktoré sa vrtí alebo je príliš plné nadšenia pri hre, je ?hyperaktívne?, človek, ktorý fajčí alebo pije kávu, má ?nikotínovú poruchu? alebo trpí ?kofeínovou intoxikáciou?. Keď koktáte, je to duševná choroba. Keď máte zlé výsledky v matematike, ide o ?vývojovú aritmetickú poruchu?. Keď sa dospievajúci háda s rodičmi, jedná sa o ?opozične vzdorovitú poruchu?.
Tieto označenia psychiatrom prinášajú ?biznis?. Vyrábajú sa lieky pre uspokojenie požiadaviek psychiatrov. Bez podvodných diagnóz by sme neboli svedkami problémov s predpisovanými liekmi, ktoré dnes zažívame.
PREČO JE CCHR PROTI NEDOBROVOĽNEJ HOSPITALIZÁCII?
Zákony o nedobrovoľnej hospitalizácii sa využívajú zo všetkých možných nesprávnych dôvodov: finančných, sexuálnych, politických, ziskov v podnikaní, v dedických otázkach, a dokonca i pri štátnych tajomstvách. Jedná sa o odopieranie ľudských a ústavných práv. Akonáhle je človek hospitalizovaný ? a prehlásený za neschopného ? môže prísť o svoje hlasovacie právo, právo riadiť automobil, vstúpiť do armádnych služieb, riadiť svoje finančné a obchodné záležitosti, a dokonca i vykonávať svoju profesiu. Obeť je tiež vystavená fyzicky poškodzujúcemu liečeniu, z ktorého sa už nemusí zotaviť.
Keby niekoho na ulici chytil amok, začal by chytať ľudí, pretože by neschvaľoval ich chovanie, zatváral by ich a mučil psychotropnými liekmi alebo elektrinou, spôsobilo by to verejné pobúrenie. Páchateľ by bol obvinený z napadnutia a mrzačenia a bol by uväznený na veľa rokov. Ale pretože páchateľom je psychiater, jeho brutálne činy sa zahaľujú do pojmov ako ?terapia?, ?starostlivosť o duševné zdravie? alebo ?prevencia poškodenia? a zákon ich schvaľuje. V dôsledku toho je ignorované každoročné systematické sociálne a mentálne mrzačenie miliónov ľudí.
Predstavte si alternatívnu situáciu: Liečebne by boli miesta odpočinku. Ľudia by neboli rozbití pomocou liekov a šokov. Mohli by oddychovať a dostávali by zodpovedajúcu lekársku starostlivosť. Boli by omnoho viac prístupní dostať pomoc. V súčastnom systéme je však prinútenie niekoho, aby išiel do psychiatrického ústavu, uväznením pod zámienkou ochrany. Všetky vnucované praktiky v oblasti duševného zdravia by mali byť postavené mimo zákon. Nedobrovoľná hospitalizácia by mala byť zrušená, podobne ako predtým otroctvo.
ČO ROBIŤ, KEĎ JE ?DUŠEVNE CHORÝ? ČLOVEK NÁSILNÍCKY?
Násilníka alebo človeka, ktorý sa vyhráža násilím, by nikdy nemali ?liečiť? psychiatri. Pokiaľ osoba pácha nebezpečné skutky, ako riešenia na to existujú trestné zákony.
Dr. Thomas Szasz, emeritný profesor psychiatrie, hovorí: ?Všetky kriminálne chovania by mali byť kontrolované prostriedkami trestného práva, z ktorého vykonávania by psychiatri mali byť vylúčení.?
Štúdie ukazujú, že psychiatrické predpovedanie nebezpečnosti nie je o nič lepšie, ako keď si hodíte mincu. Psychiatri nemôžu ?vyliečiť? zločinecké alebo antisociálne chovania.
Podstata spravodlivosti sa zakladá na myšlienke, že každý človek zodpovedá za svoje činy. Avšak každý rok dochádza na základe psychiatrických súdnych posudkov k prepáčeniu tých najohavnejších zločinov.
Pokiaľ je niekto násilník alebo porušuje zákon, malo by sa s ním zachádzať rovnako ako so všetkými ostatnými, ktorí také veci robia. Na to nepotrebujeme psychiatrov.
AKÁ JE ALTERNATÍVA?
Psychiatri, ktorým bola zverená starostlivosť o duševne narušených, úplne zlyhali. Na pomoc ľuďom s problémami, ľuďom zavalenými problémami alebo emocionálne rozrušeným, existujú humánne neinvazívne metódy. Rozsiahle lekárske štúdie napríklad preukazujú, že telesné choroby sa môžu prejavovať ako ?psychiatrické? symptómy a mali by sa liečiť pomocou medicíny. Ďalej pre týchto ľudí veľa urobí dobrá výživa, zdravé prostredie a práca, ktorá podporuje morálku. Dobre reagujú na odpočinok, bezpečie a zdravú stravu. Čo nepotrebujú, je mučenie alebo porušovanie ich ľudských práv, obsiahnutých v dokumentoch, ako napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv a Deklarácia ľudských práv pre oblasť duševného zdravia CCHR.
Dr. Thomas Szasz uvádza: ?Domovy dôchodcov, dielne, dočasné domovy pre ľudí, ktorí ich potrebujú a ich rodinné zväzky sa rozpadli, progresívne väzenské komunity ? táto a rad ďalších zariadení budú potrebné, aby bolo možné prevziať úlohy, ktoré sú teraz zverené psychiatrickým ústavom.