..."Zažila som niečo podobné s dcérou, keď mala silné depresie po maturite a nedostala sa na školu. Mala dosť ťažké stavy. Bola u psychológa a následne u psychiatra. Žiaľ, nenapadlo ma, že to hneď budú liečiť liekmi. Moje chúďa dieťa mi povedalo, že jej ich predpísali a začala ich brať. Lexaurín a ešte dva ďalšie, názvy mi vypadli. Tie stavy, čo mala po nich by asi patrili nafilmovať a ukazovať ako výstrahu. Kázala som jej ich vysadiť, ale to nebolo všetko.

Vedľajšie účinky daných liekov pretrvávali ešte pár mesiacov a trvalo asi rok, kým sa z toho úplne dostala. Bola som za pánom diplomovaným psychiatrom slušne mu povedať, čo sa stalo, či pri tak mladom organizme je jediná cesta ťažkými liekmi? Jeho reakcia? Na kazajku! Myslela som si, že budem volať na inú psychiatriu, nech ho prídu prezrieť. Začal na mňa jačať, či som vyštudovala lekársku fakultu, čo sa do toho miešam, čo mu ničím liečbu.

V nemom úžase som na neho pozerala. Keď už stratil dych a potreboval sa nadýchnuť, vstúpila som mu do toho a povedala svoju mienku. Nech radšej ide zametať ulice, tam nikomu neublíži a žeby mal tie lieky asi užívať sám, lebo to, čo mi predviedol asi potrebuje medikamentóznu liečbu. Keby mal zbraň, asi som už mŕtva....."

"Dcéra z týchto liekov zaspávala v stoji, nevedela reagovať, vyzerala ako vygumovaná. Depresívne stavy neustúpili, akurát ona bola bez života. Totálne mimo. Mala výpadky pamäte, točila sa jej stále hlava, nedokázala sa na nič sústrediť. Raz sa bezdôvodne smiala, raz plakala. Po vysadení mávala často bolesti hlavy, hovorila, že akoby jej prebehol hlavou elektrický prúd, ale už sa jej vracal život do žíl.... Našťasie sa z toho dostala a je teraz o.k." - Danica S., Bratislava

Liečba: psychofarmaká: lexaurín, seroxat, stilnox

Späť na zoznam výpovedí