Občianska komisia za ľudské práva má vedúce postavenie pri reformách na poli duševného zdravia od roku 1969. Uznaná zvláštnym spravodajcom Komisie pre ľudské práva OSN ako organizácia zodpovedná za "mnoho veľkých reforiem", ktoré chránia ľudí pred psychiatrickým zneužívaním, CCHR zdokumentovala tisíce individuálnych prípadov, ktoré demonštrujú, že psychiatrické lieky a časté brutálne psychiatrické postupy sú príčinou šialenstva a násilia.

V priebehu viac ako štyroch desaťročí práca CCHR pomohla zachrániť životy miliónov ľudí a zabrániť zbytočnému utrpeniu miliónov ďalších ľudí. Mnohé krajiny majú v súčastnosti nariadenia o informovanom súhlase k psychiatrickej liečbe a právo na právne zastúpenie, advokáta, podávanie žiadostí so sťažnosťami a odškodnením pacienta. V niektorých krajinách je zakázané používať chirurgické operácie mozgu ako formu liečby a elektrošoky na deťoch.

So stovkami pobočiek v 34 krajinách, členovia CCHR sú aktívni po celom svete pri organizovaní pochodov, verejných zasadaní, výstav a ďalších akcií na zvýšenie povedomia verejnosti o kriminalite bežne sa vyskytujúcej na poli psychiatrie.

Nasleduje stručné zhrnutie mnohých úspechov CCHR:

Zákonné práva a informovaný súhlas

• Na začiatku 70-tych rokov vyšetrovania CCHR viedli k vládnym vyšetrovaniam v štátnych psychiatrických ústavoch v Kalifornii, Illinois, Havaji, Michiganu a Missouri, na základe zozbieraných dokumentácií zneužitých pacientov, ktoré odhalila CCHR. To viedlo k prepusteniu nemocničného personálu z administratívy a samotných psychiatrov, konali sa kriminálne vyšetrovania a vyšetrovania veľkej poroty a zavreté boli veľké psychiatrické zariadenia na základe zneužívania.
• V roku 1976 vďaka úsiliu CCHR bol schváleny prvý zákon na ochranu pacientov proti vynúteným elektrošokom a chirurgickým operáciám mozgu v Kalifornii, poskytujúci informovaný súhlas a zakazujúci ich použitie u detí do dvanástich rokov. Stal sa modelovým zákonom prijatým zákonodarcami v Spojených štátoch amerických a ďalších krajinách. V Texase musia psychiatri zabezpečiť pitevné správy všetkých úmrtí do štrnástich dní od podania ECT (elektrošokov).
• V Taliansku, ktoré je rodiskom ECT, regionálny parlament v Piemonte reagoval na dôkazy CCHR tým, že jednomyseľne hlasoval o zákaze používania ECT na deťoch, seniorov a tehotných žien.
• V 90-tych rokoch CCHR pomohla odhaliť a poukázať na skutočnosť, že až 150 úmrtí z dôvodu použitia obmedzovacích prostriedkov nastáva každý rok len v USA a takmer desať percent z nich sú deti, niektoré mladšie ako šesť rokov. V roku 1999 boli schválené federálne predpisy, ktoré zakazujú použitie fyzických a chemických (myseľ-pozmeňujúcich liekov) obmedzovacích prostriedkov, ktoré by nútili alebo disciplinovali pacientov, a nariadili "národný systém nahlasovania" a znížili vládne finančné prostriedky pre každé zariadenie, ktoré neplnilo nariadenia.
• Na konci 80-tych a začiatkom 90-tych rokov CCHR šírilo kampane na odhalenie a zakázanie hĺbkospánkovej liečby (Deep Sleep Therapy) v Chelmsfordskej súkromnej psychiatrickej liečebni v Sydney, Austrálii. "Liečba" zahŕňala privedenie pacienta do bezvedomia na tri týždne s kokteilom denne podávaných psychiatrických liekov a elektrošokov, a to bez ich súhlasu. Zabili 48 ľudí. CCHR dosiahla jeho zákaz podľa zákona o duševnom zdraví, a je to trestný čin pre psychiatrov vykonávať túto "terapiu". CCHR tiež získala najvyššie vládne povolenie na vyšetrovanie hĺbkospánkovej terapie a duševného zdravia, čo viedlo k významným reformám.

Ochrana práv detí

• V spolupráci s novinármi CCHR pomohla vyšetriť a následne poukázať na skutočnosť, že veľa školských strelcov bolo pod vplyvom psychofarmák, o ktorých existujú dokumenty dokazujúce, že spôsobujú násilie, samovraždy a mániu, čo vyústilo do štátnych zasadaní skúmajúcich túto záležitosť a článkov v národných médiach, ktoré spájali nezmyselné násilie s psychiatrickými liekmi.
• CCHR tiež zdokumentovalo početné prípady rodičov nútených dávať svojim deťom psychiatrické lieky ako podmienku pre návštevu školy, vrátane rodičov obvinených zo zanedbávania zdravotného stavu tým, že odmietali dať svojmu dieťaťu liek o ktorom bolo preukázané, že spôsobuje samovraždy a násilie. Pri práci s rodičmi, lekármi a mnohými zástancami občianskych a ľudských práv, bola táto otázka vystavená publicite v celoštátnych médiách, bola donesená pred štátnych a federálnych zákonodarcov a v roku 2004 vyústila k schváleniu zákona o zákaze nútenia rodičov k podávaniu psychiatrických liekov svojim deťom.
• Výbor OSN pre práva dieťaťa reagoval na správy od CCHR vo Fínsku, Austrálii a Dánsku, v ktorom vyjadrili obavy, že ADHD a ADD "sa nesprávne diagnostikujú a preto dochádza k prílišnému predpisovaniu psychostimulačných liekov, napriek rastúcemu počtu dôkazov o škodlivých účinkoch týchto liekov. "Výbor odporučil, "používať iné formy spravovania a liečenia v čo najväčšej miere na riešenie týchto porúch správania."
• V roku 1991 predovšetkým vďaka úsiliu CCHR, FDA (Správa pre kontrolu liečiv a potravín v USA) uskutočnila zasadanie ohľadom antidepresíva "Prozac", o ktorom desiatky spotrebiteľov dosvedčilo, že zmenil ľudí, ktorí v minulosti nevykazovali žiadne známky psychózy na ľudí so samovražednými a vražednými sklonmi. Vzhľadom na zvláštne záujmy členov hlasovacieho výboru FDA sa neuskutočnili žiadne opatrenia na ochranu verejnosti. Až trinásť rokov neskôr, kedy po desiatich rokoch aktívnych kampaní o nebezpečenstvách tohto lieku, FDA (pod tlakom kongresu) konečne vydala svoje najsilnejšie varovanie, že antidepresíva môžu spôsobiť samovražedné myšlienky a akcie u ľudí vo veku 18 a menej. Toto bolo neskôr rozšírené na 24 rokov.
• V roku 2007 v spolupráci s informátormi, rodičmi a spotrebiteľskými skupinami, CCHR pomohla zabezpečiť text v návrhu zákona od FDA, ktorí ukladá všetkým farmaceutickým reklamám povinne odporúčať pacientom, aby nahlasovali nežiaduce účinky liekov priamo FDA. V nadväznosti na prvé uverejnené inzeráty počet negatívnych správ liekov vzrástol o tridsať tri percent.

Zabezpečovanie ľudských práv

• CCHR odfotografovala a zverejnila tajné psychiatrické "otrocké pracovné tábory" v Južnej Afrike, kde bolo v 70-tych a 80-tych rokoch uväznených desiatky tisíc Afričanov proti ich vôli, v zrušených banských zriadeniach, boli omámení a podrobení bolestivým elektrošokom bez anestetík. Vláda Apartheidu v roku 1976 zareagovala na túto situáciu zákazom fotografovania alebo šírenia akýchkoľvek informácií o psychiatrických ústavoch, ale CCHR následne na to održala vyšetrovania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré podložili ich obvinenia. Keď Apartheid skončil, CCHR prezentovala ústne a písomné svedectvá organizáciám South Africa?s Truth a Zmierovacej komisii (Reconciliation Committee) vyšetrujúcim kriminálne činy Apartheidu a získala vládne povolenie vyšetrovať rasizmus v psychiatrii. Vláda zrušila zákaz zverejňovania informácií o psychiatrickom zneužívaní.
• CCHR v Nemecku vykonalo rozsiahly výskum, ktorý presvedčivo stanovil, že poprední nemeckí psychiatri poskytli teóriu ako aj "vedecké" zdôvodnenie pre nacistickú vládu zničiť "život nehodný života". Eutanázia bola prvýkrát testovaná v psychiatrických ústavoch pred vývozom do koncentračných táborov. Mnohí psychiatri unikli nacistickej justícii Norimbergského súdu a pokračovali vo svojich povolaniach aj po vojne. V roku 1995 CCHR vydala celosvetovo uznávanú knihu "Psychiatri: Muži za Hitlerom". O štyri roky neskôr nemecká psychiatrická asociácia vydala správu potvrdzujúcu, že psychiatri boli "aktívni a najmä zodpovední za rôzne organizácie, ktoré vykonávali eutanáziu. Viedli a riadili rôzne kampane o eutanázii. "Oni" sledovali a riadili výber tých, ktorí mali byť zabití."
• CCHR podnikla rozsiahle výskumy o etnických čistkách v Bosne a Kosove, podala svoje zistenia tribunálu OSN pre vojnové zločiny v Haagu a Rade Európy. Zistili, že psychiatrické predstavy o rasovej hygiene a eugenike boli zdrojom konfliktov, najmä práce Jovana Raškovica, zakladateľa Sociálno-demokratickej strany a Radovana Karadžiča, vojnového vodcu ? obaja povolaním psychiatri. V roku 1999 členovia Rady Európy vydali uznesenie, ktoré uznalo psychiatrov ako architektov etnických čistiek a povzbudilo členov Rady, aby "študovali materiály zostavené a preskúmané francúzskou pobočkou Občianskej komisie za ľudské práva." Keď bol Karadžič chytený v roku 2008, veľa sa hlásilo o tom, že Karadžičove etnické čistky pochádzali z jeho psychiatrického pozadia.
• Spoločne s predstaviteľmi a členmi talianskeho parlamentu, CCHR Taliansko vyšetrovalo podmienky v psychiatrických ústavoch, ktoré sa podobali koncentračným táborom. Zamestnanci si privlastňovali vládne finančné prostriedky, zatiaľ čo pacienti zostali nahí a hladní. Vláda reagovala na tieto dôkazy a vydala rozhodnutie nariaďujúce uzavretie deväťdesiatich siedmych ústavov. Zneužívaní a zanedbávaní väzni boli premiestnení do humánnych domovov, veľa z nich sa naučilo čítať, písať a starať sa o seba po prvýkrát za posledných tridsať rokov. CCHR obrdžala starostovskú medailu za humanitárnu prácu.

Odhaľovanie kriminálneho psychiatrického zneužívania

CCHR uskutočňuje kampane za nekompromisné výkony spravodlivosti pre odborníkov na duševné zdravie, ktorí znásilňujú alebo sexuálne zneužívajú svojich pacientov a schovávajú sa za svoju úlohu terapeuta, aby zmenšili svoje zločiny. Pri ochrane pacientov pred sexuálnym zneužívaním a podvodmi boli dosiahnuté nasledovné príklady ochrany:

• Najmenej dvadsať päť zákonov bolo prijatých definujúcich sexuálne zločiny spáchané psychiatrami a psychológmi v Spojených štátoch, Austrálii, Nemecku, Švédsku a Izraeli. Zákony označujú sexuálny vzťah terapeuta a pacienta ako sexuálne napadnutie alebo znásilnenie. Stovky psychiatrov a psychológov bolo odsúdených a uväznených.
• Vyšetrovania CCHR viedli k vyšetrovaniu veľkej súkromnej siete psychiatrických ústavov v USA, vyšetrovaných štrnástimi federálnymi a štátnymi vyšetrovacími jednotkami za podvody a zneužívanie pacientov. Pred ich zatvorením, sieť nemocníc zaplatila pokutu viac ako 1 miliardu dolárov v trestných a občianskoprávnych konaniach. Následne boli schválené zákony zakazujúce používanie "nájomných vrahov" na vypátranie osôb s dobrým poistením za účelom nedobrovoľnej hospitalizácie v psychiatrických ústavoch a vycicávania ich poistky.
• Početné iné súkromné ziskové psychiatrické ústavy boli následne vyšetrované. Do roku 2003 sa 80% percent amerických súkromných psychiatrických ústavov nacházalo v kriminálnom vyšetrovaní, čoho výsledkom bola pokuta 2,1 miliardy dolárov v trestnom a občianskoprávnom konaní.